Paraziti
Parazitizmus je jeden z najzložitejších vzťahov spolunažívania, je to vzťah medzi dvoma organizmami kde jeden organizmus žije na úkor druhého pričom parazit využíva zdroje svojho hostiteľa. Parazit sa vždy snaží prežiť a tak je vzťah s hostiteľom takmer vždy vyrovnaný. Parazit prosperuje a hostiteľ príliš netrpí. Stav sa vyvinie do rovnováhy a parazitóza zostáva často dlho nediagnostikovaná, čo umožňuje jeho šírenie ďalej. Parazity opúšťajú svojho hostiteľa dobrovoľne len v tom prípade ak cítia, že ich hostiteľ už nie je dostatočne silný dlhšieho prežitia.
Ako prevencia je dôležitá dôkladná hygiena – umývanie rúk po toalete, pri varení, umývanie potravín pred prípravou jedla, čistota pod nechtami.
Parazity majú veľmi priaznivé podmienky pre rozvoj v organizme ak je prítomné prekyslenie organizmu. V takomto stave je prevencia umývaní rúk a potravín väčšinou nedostačujúca, lebo niektoré vajíčka parazitov sú schopné poletovať vo vzduchu, prenášajú ich komáre a pod. Vajíčka parazitov sa totižto vyvíjajú v kyslom prostredí oveľa rýchlejšie. Ak máme ešte k tomu slabší imunitný systém, tak sa im darí ešte viac.
Kedysi dávno väčšina vyspelých historických národov používala na odčervovanie rôzne výťažky z rastlín. Dnes sa to akosi vytratilo z povedomia ľudí, z medicínskej praxe a antiparazitárne kúry, odčervovanie robíme iba zvieratám. Jednoducho dnes medicína prítomnosť parazitov nepredpokladá, teda ich ani nehľadá a tvárime sa, že neexistujú. Skutočnosť je však iná, ako hovoria aj tieto a linky:
Mrľa detská (Enterobius vermicularis)
Parazituje najčastejšie v hrubom a slepom čreve človeka, predovšetkým detí. Nákazy u zvierat sú vzácne. Samička kladie vajíčka okolo análneho otvoru, infekčnými sa stávajú o 6 hodín. Často dochádza k autoinfekcii, vajíčka sa totižto ľahko prenesú na posteľnú bielizeň a okolie.
Škrkavka detská (Ascaris lumbricoides)
Má zložitý vývojový cyklus. Larva sa v čreve uvoľní a putuje do pľúc, čo spôsobuje problémy s prieduškami a pľúcami, následne je larva vykašľaná, prehltnutá a v tenkom čreve pohlavne dospieva. Nákaza nastáva prehltnutím vajíčok alimentárnou cestou.
Škrkavka psia (Toxocara canis)
Ochorenie človeka je spôsobené larválnym štádiom parazita.
Škrkavka cestuje krvným obehom po celom tele a pokiaľ sa dostane do pľúc postihnutie sa prejavuje zvýšenými teplotami, kašľom, vykašliavaním hlienu. Ak červy v čreve dospejú, prejavujú sa: stratou chuti do jedla, bolesťami brucha, zvracaním a niekedy sa môže dospelá škrkavka objaviť aj v stolici.
Malý počet lariev nemusí spôsobiť žiadne klinické príznaky.
Machovec ľudský (Ancylostoma duodenale)
Je to parazit tenkého čreva. Človek sa nakazí potravou alebo priamym prestupom cez pokožku. Je možný aj kongenitálny prenos z matky na dieťa.
Háďatko črevné (Strongyloides stercoralis)
Háďatká striedajú parazitickú fázu s voľne žijúcou generáciou v pôde. Človek sa nakazí alimetárnou cestou kontaminovanou potravou alebo kontaktom larvami v mokrej hline.
Svalovec špirálovitý (Trichinella spiralis)
Dospelé samičky žijú v tenkom čreve, definitívny hostiteľ plní zároveň úlohu medzihostiteľa. Lokalizujú sa vo svaloch. Človek sa nakazí konzumáciou nedostatočne tepelne upraveného mäsa. Nízka rezistencia mrazu umožňuje ničiť parazity mrazením. Nákaza sa nevyskytuje v oblastiach kde sa nekonzumuje bravčové mäso.
Tenkohlavec ľudský (Trichocephalus trichiuris)
Napáda hrubé črevo človeka kde poškodzuje sliznicu. Človek sa nakazí kontaminovanou vodou alebo potravou alimentárnou cestou.
Krvnička močová a krvnička črevná (Schistosoma haematobium a S. mansoni)
Nakaziť sa možno kontaminovanou vodou, prestup parazita sa uskutočňuje cez kožu do lymfatických ciev odkiaľ putuje ďalej do tela na miesto určenia, do močových ciest a močového mechúra, čriev. Sú to parazity obehovej sústavy, živia sa krvou hostiteľa. Vajíčka, ktorým sa nepodarí dostať do čreva, aby boli vylúčené, poškodzujú pečeň a okolo vajíčok vzniká zápal, tvoria sa granulómy, zmnožuje sa väzivové tkanivo.
Motolica psia (Opisthorchis felineus)
Parazituje v pečeni a žlčových cestách, spôsobuje zápaly žlčovodov, žlčové kamene a karcinómy. Medzihostiteľom sú slimáky a ryby. Nakaziť sa možno konzumáciou surových, solených alebo mrazených rýb. Hlavnú úlohu v rozširovaní parazita majú ľudia a mačky.
Motolica žlčová (Clonorchis sinensis)
Parazity pečene, žlčových ciest a žlčníka, ktoré sa živia žlčou. Spolu so Opisthorchis viverrini sú zaradené na zoznam karcinogénov. Majú schopnosť spôsobovať rakovinové bujnenie v napadnutom orgáne. Prvým medzihostiteľom sú slimáky, druhým sladkovodné ryby. Sú schopné asexuálneho rozmnožovania. Nakaziť sa možno konzumáciou nevhodne tepelne upravených alebo surových rýb.
Toxoplasma gondii
Je črevná kokcídia mačkovitých šeliem – parazit s neobvykle širokým spektrom medzihostiteľov. Spôsobuje infekčné ochorenie toxoplazmózu. Oocysty vychádzajú s trusom mačiek nesporulované a v priebehu 1 – 5 dní sporulujú. Vo voľnej prírode dokážu tieto spóry prežiť 1 rok aj viac. Toxoplazma je nebezpečná pre gravidné ženy, placentou sa môže preniesť do plodu a spôsobiť jeho poškodenie, v najzávažnejších prípadoch dochádza k potratu. Človek je pre toxoplazmu náhodným a vývojovo slepým hostiteľom. Toxoplasma gondii je známa v ovplyvňovaní správania hostiteľa.
Giardia intestinalis
Parazituje prevažne v tenkom čreve. Zdrojom nákazy sú hospodárske aj voľne žijúce zvieratá a človek. Prenos sa uskutočňuje alimentárnou cestou – kontaminovanou vodou a potravou. Fekálne – orálnou cestou u detí.
Entamoeba hystolitica
Najčastejšia je forma minuta, ktorá spôsobuje chronické a latentné ochorenie. Menej častá je forma magna, spôsobuje akútne hnačky. Parazituje v čreve, schopná preniknúť do pečene. Zdrojom nákazy je výlučne formovaná stolica človeka, nie dizenterická. Prenos sa uskutočňuje kontaminovanou vodou, potravou, perorálne. Napáda pľúca, pečeň, mozog.
Dientamoeba fragilis
Patogénny črevný bičíkovec, ktorý parazituje v hrubom čreve. Častá je nákaza appendixu. Odhadované rozšírenie ako u Lamblia intenstinalis. Priamy fekálno orálny prenos vodou alebo potravou je nepravdepodobný. Netvoria cysty. Najpravdepodobnejší prenos je prostredníctvom vajíčok enterobius vermicularis (mrľa detská), ale nie je dokázaný. Vychádzame zo súbehu nákaz.
Trichomonas vaginalis
Prenos sa uskutočňuje pohlavným stykom, orálnym stykom a nepriamo uterákmi, bielizňou. Spôsobuje výtoky, ochorenie je často nerozpoznané. Je nutná liečba všetkých sexuálnych partnerov.
Vlasovec kožný (Onchocerca volvolus)
Parazituje v podkoží a lymfatických uzlinách. Mikrofilárie často migrujú do očí. Prenášačom sú mušky čeľade Simuliidae, ktoré sa živia krvou.
Škárovec široký (Diphyllobothrium latum)
Vývojový cyklus škárovca je zložitý, lebo potrebuje až troch hostiteľov a je viazaný na sladkovodné prostredie. Človek sa nakazí surovými, nakladanými, mrazenými alebo nedostatočne tepelne upravenými rybami (šťuky, lososovité).
Pásomnica dlhá (Taenia saginata)
Táto pásomnica sa vyskytuje predovšetkým tam, kde sa konzumuje surové hovädzie mäso. Po konzumácii infikovaného hovädzieho mäsa sa skolex uvoľní z vačku cysticerka, prisaje sa na črevnú mukózu a dorastá na dospelú pásomnicu. Dospievanie trvá 2 – 3 mesiace, potom už pásomnica vylučuje gravidné články. Infekcia je často asymptomatická.
Pásomnica obyčajná (Taenia solium)
Je veľmi podobná T. saginata, jej výskyt je u nás zriedkavejší. Ochorenie veľmi často prebieha asyptomaticky alebo s podobnými príznakmi, aké spôsobuje T. saginata. U človeka spravidla parazituje jediná pásomnica. Jediným definitívnym hostiteľom je človek. Medzihostiteľom je ošípaná.
Pásomnica detská (Hymenolepis nana)
Rozšírená je kozmopolitne. Vývoj je väčšinou priamy bez medzihostiteľa. Ochorenie sa prenáša rukami, kontaminovanými pri kontakte so zemou. Hlavným zdrojom nákazy je človek, rezervoárom môžu byť hlodavce.
Pásomnica psia (Echinococcus granulosus)
Parazituje v tenkom čreve psov a psovitých šeliem (definitívni hostitelia). Vajíčka, ktoré vylučujú sa dostanú s potravou do organizmu medzihostiteľa (domáce a voľne žijúce zvieratá, zriedka i človek). U medzihostiteľa spôsobuje vznik cýst v napr. v pečeni (hydatidy), ktoré sú vyplnené tekutinou, obsahujúcou veľké množstvo nových hlavičiek pásomnice. Ochorenie dlho nespôsobuje žiadne problémy a cysty môžu byť objavené náhodne pri operácií či pitve. Až veľké echinokokokové cysty tým, že tlačia na niektorý dôležitý orgán, sú príčinou klinických prejavov.