Plesne

Plesne produkujú veľmi jedovaté látky mykotoxíny (Aflatoxín, Zearalenon a iné), ktoré sa do nášho tela dostávajú vdychovaním a jedlom (napr. nahnité ovocie). Niektoré mykotoxíny sú karcinogénne (aflatoxín) a neurotoxické.

Najznámejšia telu vlastná pleseň je candida albicans. Premnoží sa pri zníženej imunite, požití antibiotík a pod. Spôsobuje ďalšie zníženie imunity, zápaly, ak si človek zoberie antibiotiká na riešenie zápalu, dostáva sa do začarovaného kruhu, z ktorého nie je cesta von. Jeden z ďalších faktorov, ktoré podporujú množenie candidy sú ťažké kovy. Candida má schopnosť pohltiť ťažký kov, na následky toho však umiera a vypustí ho v nezmenenej podobe. Kôli tejto schopnosti telo podporuje množenie candidy, ak sú prítomné ťažké kovy.

Ako je možné candidu chytiť?

Candida sa nedá chytiť, dá sa iba podporiť v raste. Za normálnych okolností je candida kvasinka, žijúca v ústach, krku, v črevách a močopohlavnom trakte u väčšiny ľudí. Dramaticky sa množí po antibakteriálnej terapii antibiotikami a pri väčšej konzumácií cukru, kedy sa pH vnútorného prostredia posunie výrazne ku kyslosti. Existuje 81 druhov candidy. Niektoré druhy candidy produkujú gliotoxin, ktorý kompromituje funkciu neutrofilných leukocitov pri imunitných reakciách. Preto majú ľudia s candidou zníženú imunitu. Pokial sú zápaly a infekcie neustále liečené antibiotikami, tak sa problém nebezpečne prehlbuje. Candida dostáva vďaka tomu stále väčší priestor na svoj rast.

Candida je polyantigenní organizmus (má 178 antigénov), preto často ľudia s candidou majú nespočetné reakcie na potraviny vrátane reakcie na lepok. Candida sa prakticky vždy vyskytuje pri Crohnovej chorobe. Produkuje alkohol a obsahuje glykoproteíny, ktoré podnecujú bunky, aby produkovali histamín a prostaglandín (zápalové látky).

 Rizikové faktory spôsobujúce rast candidy

  •  Steroidné hormony (immunosupresíva)
  • Antikoncepcia
  • Hormonálna terapia
  • Diéta bohatá na jednoduché sacharidy, produkty z kvasníc, alkohol, fermentované potraviny, zámerne plesnivé potraviny
  • Predĺžená expozícia plesní zo životného prostredia (plesne v domácnosti, na pracovisku …)
  • Antibiotika
  • Konzumácia produktov obsahujúce antibiotiká (mäso, mliečne výrobky, vajcia …)

  Prvé príznaky candidovej infekcie (ľahko zameniteľné s inou príčinou):

  •  Nachladnutie, svrbenie v nose, zahlienenie, zápal dutín
  • Afty, bolesť alebo suchosť v krku
  • Nadúvanie, bolesť brucha, pálenie záhy, zápcha, preháňanie, svrbenie konečníka
  • Vaginálny výtok, svrbenie vonkajších pohlavných orgánov
  • Zhoršenie predmenštruačného syndrómu
  • Zápal prostaty, impotencia
  • Časté močenie, pálenie pri močení, infekcie močového mechúra

Pokiaľ sú podmienky priaznivé po dlhšiu dobu, tak sa príznaky rozmnožujú spoločne s počtom candidových buniek:

  • Únava, malátnosť, strata koncentrácie, zmeny nálad, točenie hlavy
  • Bolesti hlavy, migrény
  • Zapáchajúci dych, biely povlak na jazyku
  • Chronický kašeľ, chronické infekcie dýchacích ciest
  • Opuch kĺbov, artritída, bolesti svalov
  • Problémy s videním, bodky pred očami, pálenie očí
  • Bolesti uší, hluchota
  • Depresie, podráždenie
  • Túžba po sladkostiach
  • Senzitivita na chemikálie, alergie na potraviny
  • Studené ruky a nohy
  • Astma, alergie na prach a peľ
  • Vyrážky, ekzémy, psoriáza
  • Chronické plesňové infekcie
  • Autoimunitné onemocnenia

Aspergilové mykotoxikózy

Aspergillus je mikroskopická huba, ktorá produkuje mykotoxíny.

Podľa toho, ktorý orgán – systém je zasiahnutý mykotoxínmi, sú prejavy:

  • Obehový systém – poškodenie ciev, krvácanie do tkanív
  • Tráviaci systém – hnačka, krvácanie, postihnutie pečene a žlčníka
  • Dýchací systém – dusenie, krvácanie, opuch
  • Koža – nadmerná citlivosť na slnečné žiarenie
  • Močový systém – zlyhávanie obličiek, urémia
  • Reprodukčné orgány – neplodnosť

 Úpravou stravy sa toxicita mykotoxínov vôbec neznižuje.

Mykotoxíny je možné odstrániť pomocou plazmového generátora.

Najznámejšie sú aflatoxíny. Ich účinkom sa pripisujú rôzne poškodenia zdravia zvierat aj ľudí. Zistilo sa, že tieto zlúčeniny pôsobia genotoxicky. Podľa najnovších poznatkov aflatoxíny majú významnú úlohu:

  • v etiológii kwashiorkoru (detské ochorenie v trópoch pôvodne pripisované nedostatku proteínov v strave)
  • pri zvyšovaní náchylnosti novorodencov k infekciám, žltačke i rakovinovým ochoreniam
  • znižovaní imunitnej odpovede pri profylaktickom očkovaní
  • pravdepodobne aj pri rozvoji infekčných chorôb u narkomanov (užívateľov heroínu)

Na základe epidemiologických štúdií sa aflatoxín B1 podieľa na Reyovom syndróme u detí (encefalopatia a tuková degenerácia vnútorností) i primárnej rakovine pečene. V laboratórnych testoch sa tento aflatoxín potvrdil ako najsilnejší známy karcinogén biologického pôvodu. Podobné účinky má aj jeho metabolit vyskytujúci sa v mlieku aflatoxín.

Ochratoxín A (produkujú ho aspergily zo sekcie Circumdati a A. carbonarius, ale aj Penicillium verrucosum) sa epidemiologicky dáva do súvislosti s balkánskou endemickou nefropatiou ľudí a s výskytom nádorov močového traktu. Inhibuje intramitochondriálny fosfátový transport (základ dýchacieho reťazca) a spôsobuje štiepenie dvojzávitnice DNA v obličkách. V niektorých krajinách severnej Európy boli detekované vysoké hladiny tohto mykotoxínu v krvi aj plazme darcov, ojedinele aj v materskom mlieku (v Taliansku). Ochratoxín A je bežne vyskytujúci sa v komoditách ako je kukurica, jačmeň, pšenica, ovos, ryža, búrske oriešky, seno, zelená káva a ako rezíduum v bravčovom mäse (predovšetkým v obličkách)

T-2 toxín je trichotecenový mykotoxin, prirodzený vedľajší produkt plesne Fusarium spp, toxický pre človeka a iným živočíchom. Klinicky spôsobuje veľa symptómov, ktoré sú spojené s rozličnými orgánmi napr.: kožou, dýchacími cestami alebo žalúdkom. Je to jediný mykotoxín, ktorý bol použitý ako biologická zbraň. Do tela človeka sa môže dostať zjedením výrobkov z plesnivého zrna.

Zearalenón (predtým nazývaný F-2 toxín) je silným steroidným estrogénom a je to jediný známy mykotoxín s primárnymi estrogénnymi účinkami. Patrí k nesterolovým anabolikám. Tento mykoestrogén je v makroorganizme účinnejší po biotransformácii na svoju štruktúrnu alfa-formu. Bežne sa nachádza v kukurici. Na kontamináciu zearalenón je tiež náchylný jačmeň, ovos, pšenica, ryža, cirok a sójové bôby. Nebezpečenstvo zearalenón spočíva v jeho estrogénové aktivite. Za kontrolovaného podávania, je široko používaný u hovädzieho dobytka ako anabolická látka. Vyvoláva neplodnosť, abnormálnu laktáciu, predčasnú pubertu, prispieva k rakovine krčka maternice.